V období konca prvej Československej republiky (okolo roku 1936) bola v trenčianskom týždenníku „Trenčan“ pravidelne uvádzaná rubrika o histórii obcí Trenčianskeho panstva od historika Jozefa Braneckého. Jeden z článkov bol venovaný aj obci Horňany. Údaje sú doplnené o informácie z obecnej kroniky a poznatkami miestneho občana, ktorý sa históriou zaoberá vo svojom voľnom čase.
1352
Obec Horňany sú starou obcou. Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1352 pod maďarským názvom Hornian, Hornyan (nemecky Oberfeld, Oberdorf). Koncom stredoveku sa obec Horňany riadila právom obce Soblahov. Soblahov, založený pred 13. storočím, bol poddanskou usadlosťou trenčianskeho hradu, ale svojimi škutétskymi právami sa líši od ostatných obcí, a historicky sa viaceré obce riadili právom obce Soblahov.
1433
Prirodzený vývoj obce načas zabrzdili husitské vojny. Obyvateľstvo sa rozutekalo. Opäť sa Horňany začali rozvíjať a kolonizovať po roku 1433. Obec dosídlili na zákupnom práve a azda už v týchto rokoch možno očakávať vznik organizovanej obecnej správy a aj vznik kancelárskych činností v obci. Podľa stručných historických údajov obec patrila najprv panstvu Trenčín a trenčianskemu hradu, potom bánovskému panstvu neskôr viacerým šlachtickým rodom.
1634 – 1793
V rokoch 1634 – 1793 tu bol panský pivovar a úrodné chmeľnice, bol tu i dobre prosperujúci majer a píla. V polovici 16. storočia (panstvo Trenčín) mala obec 1 rychtýra, 19 sedliakov a 1 hofiera. V časoch poddanstva v rámci svojich poddanských povinností sa poddaní z obce Horňany zúčastňovali na poľnohospodárskych prácach na majeri v Pečeňanoch. Tu museli orať, siať a zvážať celú úrodu, zhrabávať seno a nesmeli sa vzdialiť, kým nebolo zvezené na hrad Súča. Do Trenčína museli doviesť toľko vína, koľko sa ho tam vyčapuje.
16. storočie
V 16. storočí mnoho poddaných ušlo na južné Slovensko a dom severného Maďarska, lebo už nemohli znášať biedny život zhoršovaný vojnami a prírodnými katastrofami (povodne, krupobitia, snehové víchrice, sucho). Na opustených pozemkoch sa zriadil panský majer.
1623
V roku 1623 mala obec 2 richtárov, 19 sedliakov, 4 hoštákov, 9 hofierov a začala sa rozrastať.
Likvidácia podnikov Židov
V rokoch 1941 – 1942 na základe vtedajších zákonov bola vykonaná likvidácia podnikov Židov. V Horňanoch bolo 111 domov a 519 obyvateľov v roku 1940. Z toho v roku 1942 bolo sedem Židov. zdroj: upn.gov.sk
Na základe vtedajších zákonov likvidácia podnikov Židov prebehla aj v obci Horňany takto (zdroj: upn.gov.sk):
• Priesender Juraj, podnik na mlátenie obilia v Horňanoch, číslo likvidácie 3639-III-1-40, uverejnené v Úradné noviny, Číslo 37., 19. júla 1941, Strana 1136
• Adolf Löwy, obchod s ošípanými v Horňanoch, číslo likvidácie 16.639-III-1940, uverejnené v Úradné noviny, Číslo 8, 15. februára 1941, Strana 243
Oslobodenie Trenčianska a Bánovecka v roku 1945
6. apríla 1945 obec Horňany obsadila 40. Sovietska armáda so 4. Rumunskou armádou. Front prechádzal na jar 1945 cez okolité obce takto (zdroj: MirOn):
4. apríla
Bánovce nad Bebravou, Borčany, Brezolupy, Dolné Naštice, Dvorec, Haláčovce, Horné Naštice, Chudá Lehota, Kšinná, Libichava, Malé Hoste, Miezgovce, Nedašovce, Omastinná, Otrhánky, Pečeňany, Pochabany, Pravotice, Rybany, Uhrovec, Uhrovské Podhradie, Veľké Hoste, Veľké Chlievany, Vysočany, Šišov, Zlatníky, Žitná Radiša
5. apríla
Dežerice, Dubnička, Ľutov, Prusy
6. apríla
Dubodiel, Trenčianske Jastrabie, Trenčianske Mitice, Veľké Držkovce, Podlužany, Ruskovce, Malá Hradná, Cimenná
7. apríla
Horňany, Bobot, Svinná, Veľká Hradná, Čierna Lehota, Slatina n/B., Slatinka n/B., Šípkov, Timoradza, Trebichava
8. apríla
Krásna Ves, Krivosúd Bodovka, Neporadza, Petrova Lehota, Soblahov, Mníchova Lehota, Motešice, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Trenčianske Stankovce, Adamovské Kochanovce
9. apríla
Ivanovce, Melčice-Lieskové, Omšenie, Opatovce, Selec, Trenčianske Teplice
10. apríla
Dolná Poruba, Opatová, Trenčín